Zber blanokridlovcov

[LucanusCervus]

Prosím vám, aká je najvhodnejšia metóda na zber žihadlových blanokrídlovcov (Aculeata)? Ďakujem

[Nebria]

Na to je hodně metod, do síťky nejčastěj, pak misky s vodou a jarem jako zemní pasti. Na květech, na stěnách pískoven, sprašových stěnách, na starých stromech bez kůry atd.

[Libor Dvořák]

Aculeata jsou i mravenci, takže rozhrabávat kupy, obracet kameny, na větvích stromů... Čmeláci na květech, hrabalky na odkryté půdě, kutilky na osluněném dřevě. Metodika je tak pestrá, jak bohatá je skupina Aculeata...

[skippy]

Je to veľmi veľká skupina aby sa to dalo všeobecne. Ja osobne zvyknem zbierať iba konvenčne bez rôznych pascí , proste vidím a chytím. Sieťka je dobrý pomocník, prípadne exhaustor. Netreba sa báť , správny hymenopterák chytá aj sršne holými rukami.

[Nebria]

Znal jsem taky jednoho co Hymenoptery chytal holejma rukama a sršen byla jeho kamarád, az do doby co dostal žihadlo od nějaké malé včelky a skončil ve špitále, kde ho museli přebalit a na dva dny napojit na přístroje Tak raděj opatrně, já chytám dost věcí taky přímo do ruky, ale je lépe vědět zda nejsi alergik alespoň na běžné bodance. Pasti používám hlavně když chci chytat něco jiného (brouky) a nechci přijít o Hymenoptery.

[míra]

Musím potvrdit nebriu. Ono to tam asi je že do určité chvíle je vše ok. Já sám jsem dlouho včelařil a nebál se vlka nic. Pár desítek žihadel jen píchlo a klídek. Dokonce jsem lidem pomáhal likvidovat sršní hnízda na půdách. Ani jsem neopuch.
Také v cizině jsem si z toho hlavu nelámal, mravenci, vosičky, včeličky jebali a jebali. Až mě takhle hryzla nenápadná malá ploštice, nevím co to bylo, ani na zákeřnici to nevypadalo a já pak dva dny u Misualí-amazonie dost daleko od doktora čekal na zubatou. Sice nepřišla ale od té doby mě jakékoli hmyzí, včelí píchnutí vyvolá silnou alergickou reakci. Musel jsem nechat i včelek, prostě to nešlo.

[skippy]

Tak to je nepríjemné. Skôr by ma zaujímalo ale z toxikologického hľadiska ako to je. Respektívne či fráza typu "som na to zvyknutý" môže byť pravdivá resp. či to telo , ak zvykne dostať raz za týždeň 1 osie žihadlo je po čase proti tomu odolné (odolnejšie) , alebo či to organizmus degraduje až to raz to telo neudrží.
Taktiež by som si možno laicky mohol myslieť , že tým že telo dostáva dávky rovnakých jedov sa orientuje len na obranu ich a potom možno je náchylnejšie na obranu iných typov jedov z iných končín (napr. tej tropickej ploštice). Myslím tým to , že ak hrajeme hádzanú s osím hniezdom tu a nič sa nám nestane , neznamená to že tomu tak bude v Japonsku s miestnymi druhmi kde nás to položí na zem atď.
Možno by to mohol niekto okomentovať , rád by som sa poučil

[míra]

No, vzhledem k tomu, že jsem po návratu absolvoval různá vyšetření byl i závěr mediků shodný. Člověk může být jakkoli odolnější proti jedům, většinou je to z větší části individuálně vybudovaná odolnost, která se může i minimálním
vybočením spektra jedu změnit spíše na opačnou stranu odolnosti. Proto také různí lidé snáší vosí bodnutí a včelí jim dělá potíže či naopak. A ještě jedna věc. U hmyzích píchnutí víceméně reagujeme na bolest a na místní alergickou reakci.
Nejde pominout, že řada jedů nevyvolá ani tak lokální reakci, jako spíše působí na vnitřní orgány, například jed štírů.

[LucanusCervus]

Možno alergia na peľ je iná záležitosť ako alergia na jedy blanokrídlovcov (určite lebo peľ prichádza do styku len so sliznicami, zatiaľ čo včelí alebo osí jed je injikovaný rovno do krvi, vďaka čomu je umožnený aj anafylaktický šok), ale mne sa vďaka tomu, že som sa rastlinnému peľu prestal vyhýbať, zlepšila alergia až tak, že ma už obťažuje len minimálne. Som alergický na peľ od malička, asi od 5-6 rokov. A odvtedy až niekedy do konca základnej školy som mal alergiu najhoršiu, takú, že som niektoré dni v lete ani nemohol ísť von, v kuse soplil, kýchal, pálili ma oči a mal som aj ekzémy, ak som sa napr. rukami hrabal v zemi. Neskôr sa začala nejak oslabovať, ale asi to bolo aj tým, že som na alergiu začínal menej myslieť, a chcel sa vyliečiť. Chodil som von aj v lete, aj počas obdobia peľov. Neskôr po skončení strednej školy už na vysokej škole som úplne prestal brať lieky čo mi doktorka predpisuje, a odvtedy sa začala alergia veľmi zmierňovať. Až tak, že teraz aj počas dní, kedy rastliny pelia najviac, kýchnem vonku len pár krát. Peľu sa nevyhýbam, chodím vonku kedy chcem, aj na lúky plné púpav a kvetov a kvitnúcich tráv. Lieky na alergiu vôbec neberiem, študoval som biológiu a teraz študujem zoológiu, a z predmetu imunológia viem ako asi približne pôsobia antihistaminiká, ktoré sa alergikom predpisujú. Vôbec to nelieči, iba násilne zasahuje do imunologickej reakcie tela voči alergénu potlačaním tvorby histamínu v bunkách na to uspôsobených a dokonca to môže časom oslabiť zložky imunitného systému mobilizujúce sa pri alergických reakciách (tie okrem vzniku alergických reakcií, majú aj pozitívny význam, pri vzniku alergickej tolerancie). V podstate lieky udržujú imunitný systém na približne rovnakej úrovni na akej bol vtedy ked sa lieky začali brať, čím sa vlastne zachováva schopnosť organizmu bez podania liekov na alergén odpovedať. A teda ak celé roky beriete tie lieky, len si tým udržujete alergiu na žive, a aj po 40 rokoch, ked lieky nevezmete, alergické reakcie budú rovnako silné ako boli ked ste boli malí. Zvlášť ak ste sa celé tie roky alergénom podstivo vyhýbali a nechodili von, ked najviac pelilo alebo žili v bezprachovom byte. Ešte treba dodať, že čím viac lieky beriete, tým menej aj pôsobia a ak to s ich užívaním preženiete, ich účinok sa znižuje. Ja si myslím, že sú schopné poškodiť a rozhádzať imunitný systém a aj som počul a čítal o štúdiách, ktoré potvrdili, že antihistaminiká môžu napomôcť časom pri vzniku nejakej rakoviny. Imunita je vlastne obranyschopnosť, a vdaka imunite si je telo schopné časom zvyknúť na rôzne látky s ktorými pravidelne a často prichádza do styku. Ak ale s nimi do styku prichádza len minimálne, a ešte aj liekmi je styk imunitného systému s alergénmi chemicky prerušený, tak si nemá to telo ako zvyknúť. Imunitný systém sa neprispôsobí. Ja som proste svoje telo sa rozhodol vystaviť peľu tak ako ho majú vystavené bežní nealergickí ľudia. Z roka na rok to je lepšie, myslím že moje telo si na peľ postupne zvyká, a možno po nejakom čase už bude moje telo peľ registrovať ako bežnú, normálnu a neškodnú vec, ktorou aj je. Som proste človek, ktorý zbiera hmyz a študuje prírodu, a preto často do nej musí chodiť, a taký luxus ako je alergia si jednoducho nemôžem dovoliť A keby že aj nejakú inú, než na peľ časom získam, nezastaví ma! Všetko sa dá, ked človek chce, a v tele sa vytvárajú alergie len preto, lebo žijeme v prílišnej sterilite, a máme okolo seba množstvo chemických látok ktorými ničíme baktérie, plesne i choroby. Ja proste žijem a budem žiť, podľa väčšiny dnešných ľudí v "špine", teda v normálne čistom prostredí, ktoré nie je prehnane čisté, ale len také čisté ako príroda sama. Chodím do prírody, všelikde sa rukami hrabem, všelikde chodím, len tam človek musí byť často, a musí to byť na dennom poriadku, aby telo časom neodpovedalo alergiou na niečo. A ešte denne pijem čaje sladené medom (domácim od včelára, nie kúpnym). S jedmi blanokrídlovcov neprichádzame tak často do styku, ani zanietených hymenopterológov isto nebodajú každý deň 10krát Ja tiež zbieram sem tam nejaké hymenopterky, a mám v pláne viac, no zatiaľ ma nič neuštiplo a Aculeaty do rúk nechytám, okrem mravcov. Ale aj tak, NEodporúčam alergiu na včelí alebo osí jed liečiť tak ako ja liečim svoju alergiu na peľ, zvlášť ak vám hrozí anafylatický šok po bodnutí.

[LucanusCervus]

Ešte by som dodal, že podľa mňa všetky druhy alergií sú spôsobené prílišnou sterilitou dnešnej doby a tým že ľudia, v mestách poväčšinou zavretí v panelákoch, málo chodia von a pričasto sedia zavretí dnu. Navyše mestské prostredie je výrazne chudobnejšie čo sa týka živých organizmov ako napr. také pole, lúka, les... Preto aj určite je viac alergikov v mestách, než na vidieku. I ked vidiek je tiež široký pojem a nie je dedina ako dedina, sú dediny ktoré od mesta ďaleko nemajú (vzdialenosťou i svojou podobou) a prostredie majú len málo pestrejšie, a sú dediny, ktoré sú malé a rovno pod horou, ako tá kde bývam napr. ja. Podľa mňa platí, že čím pestrejšia príroda okolo vás je, a čím menej je aj znečistená, tým menšia pravdepodobnosť vzinku alergií. V mestách a znečistených oblastiach sa zvyšuje. Takže na jednej strane sterilita, na druhej strane zamorenie a znečistenie. Prečo v dávnejších dobách alergie neboli známe a senné nádchy boli vzácnosťou? Dnes sme zvyknutí si pred každým jedlom umyť ruky mydlom, striekame sa voňavkami, sprchujeme gélmi, používame vody po holení, šampóny do vlasov, zubné pasty atď. Aj rôzne čistiace prostriedky. Všetko je to chémia, s ktorou denne prichádzame do styku, a možno takým nenápadným dôsledkom sú práve alergie. Ked telo s niečím nie je zvyknuté prísť do styku, napr. s roztočmi, plesňami, baktériami, tak ho po dlhšom čase takéto stretnutie môže "prekvapiť" a teda dôjde k alergickej reakcii. V dávnejších dobách ľudia nežili v takej "čistote", nemali vôkol seba toľko chémie, možno iba naftalín a to bolo všetko, no ešte dávnejšie ani ten nie. Teda boli na roztoče, plesne i baktérie dosť zvyknutí, neumývali si tak často ruky, a tak ich mali viac aj na rukách a všetky sa im dostávali od útleho veku vo veľkých množstvách do organizmu a alergie nepoznali (teraz nehovorím o špinavom stredoveku kedy nočníky vylievali z okien a liečili sa polorozloženými mačacími chvostami, ale hovorím o ľudoch, ktorí aj počas stredoveku, i staroveku a skôr, ale mnohí aj dnes, žili niekde na lazoch, dedinách, v blízkosti prírody). Alergie sú možno dôsledkom prehnanej čistoty a chemickej sterility. A už v útlom veku sme NEboli vystavení potrebnej imunizácii baktériami, plesňami a roztočmi, prachom a dalšími vecami. Lebo takmer každý z nás sa už narodil v sterilnej nemocnici. Lenže prvá imunizácia tela človeka je potrebná, pre vytvorenie jeho obranyschopnosti, odolnosti a aby vôbec človek mohol existovať vonku, vo svete v prírode. Dnes ked už sme zvyknutí žiť v mestách a za štyrmi múrmi to už možno nepotrebujeme, ale čo ak sa okolnosti tak vyvinú, že budeme musieť prežiť v prírode, v divočine, a budeme nahratí lebo v tom momente sa na nás zosype množstvo drobných i väčších alergií ktoré nás prakticky odpíšu v prežití v takom prostredí? Človek nikdy nevie čo sa môže stať. Choroboplodných je len asi 1% všetkých baktérií, a väčšinu baktérií ktoré tak urputne chemicky vo svojej domácnosti ničíme, sú pre nás neškodné, no ak ich budeme nadalej tak príliš ničiť, môžu sa aj tie po čase stať ľudstvu škodlivými, pretože ich naša imunita už nebude poznať...

[míra]

No, nenapíši tolik řádků, neb rada je prostá, dětíí jezte hovná, nejlepší slepiščí ze země
Vono se toho napíše desítky tun a pak si člověk v malých řádkách přeče smutnou zprávu, kterou však bytostně tušil, nicméně mu ji odborníci i media hlučně vymlouvaly. Mé poslední zjištění z tisku , že lékaři přišli na to, že za nárůst leukémie může....tedy. pravděpodobně je.. sterilita a neabsolvování desítek či stovek, či tisíc různých nakažení, chorobek, v našem vnímání chřipiček našich dětí, prostě sterilita domácnosti klasické české rodiny a tudíž neschopnost dětiček
vyrovnat se s ...